Farnosť Rúbanisko

Vincentíni

Združenie ZM

Liturgia

Fotogaléria

Videa

Časopis Pelikán

Časopis Pelikán

Farnosť Lučenec-Rúbanisko

Diecézna púť: Za sv. Jánom Nepomuckým

 

          Naša Rožňavská diecéza prežíva výročie 250 rokov od založenia diecézy. Z iniciatívy otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika sa uskutočnila diecézna púť do Českej republiky na miesta spojené so životom sv. Janá Nepomuckého, patróna našej diecézy. Program a informácie nájdete na plagáte. 

 

Z oboch Lučenských farností sa zočastnilo 11 veriacich.

 

Púť po stopách Jána Nepomuckého v CZ

 

Ďalšie fotky z púte sú vo Fotogalérii

 

Viacej o uvedenej púti ja na stránke Rožňavskej diecézy

 

Diecézna púť: Za sv. Jánom Nepomuckým

 

 

48. výročie kňazskej vysviacky

 

Pozvánka na 48. výročie

 

          V pondelok o 22.6.2026 o 17.00 h pri svätej omši z príležitosti 48 výročia kňazskej vysviacky páter Augustín so svojimi spolužiakmi koncelebroval svätú omšu  (jeden je biskup, druhý arcibiskup a ostatní  deviati ešte žijúci kňazi). 

 

 

48. výročie kňazskej vysviacky

Zdroj: www.tvlux.sk

 

Fotogaléria: 48. výročie kňazskej vysviacky

Fotogaléria

 

 

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v našej farnosti

 

Po slávnosti Najsvätejšej Trojice bola v liturgickom kalendári slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (4. júna 2026). Ide o prikázaný sviatok. Je to mimoriadne krásna a vzácna slávnosť, kde si uctievame Eucharistiu, ktorú ustanovil Pán Ježiš pri Poslednej večeri na Štvrtok Pánovej večere. Túto slávnosť sme oslávili aj v našom kostole Krista Kráľa na Rúbanisku.

 
Viera v skutočnú prítomnosť Krista v Oltárnej sviatosti bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými heretickými výhradami, na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v r. 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. V tejto dobe sa v niektorých kláštoroch ujal obrad pozdvihovania, ktorý sa neskôr rozšíril v celej Európe.
 
Ako uviedol v minulosti liturgista Štefan Fábry vo vysielaní Rádia LUMEN, významný podnet pre zavedenie slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi ľudovo nazývaný aj Božie Telo, treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Lutychu / Liege v Belgicku/  z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov, chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Lutychu /Liége/, aby tento sviatok zaviedol. Z nariadenia biskupa sa  prvýkrát slávil v jeho diecéze Liége v roku 1246. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa stal v r. 1261 pápežom Urbanom IV.  Tento  pápež Urban IV., ustanovil bulou Transiturus de hoc mundo / Chystám sa odísť z tohto sveta/ slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264. Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský. Sviatok znova potvrdil Klement V. na koncile vo Vienne (1311 – 1312). Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch.
 
Pápež sv. Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť. Postupne sa na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi  na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa.
 
Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc. Preto poznáme procesie: na sviatok Obetovania Pána, Palmovu (Kvetnú) nedeľu, v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania (v rámci slávenia Veľkonočnej vigílie alebo v samotnú nedeľu cez deň) na sv. Marka, Prosebné dni, Patrocínia, atď. Procesie poznali už pohania v Egypte i Babylone najmä z psychologických dôvodov. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy, pred ktorou kráľ Dávid dokonca tancoval na oslavu Boha. Nie je prekážkou, že Cirkev prebrala tento spôsob oslavy Boha. V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. Tiež v tomto storočí sa konali v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie iné procesie. V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už sv. Ambróz a sv. Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov. Pápež Gregor Veľký zaviedol procesie na prosebné dni, ktoré sa už predtým konali v Gálii.
 
Popri sviatku Božieho Tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej Krvi. Bl. Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú Cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 sv. Pius X. ustanovil  jeho slávenie na 1. júla. Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý v bule Transiturus de hoc mundopre písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo ako aj jeho Krv. Zároveň táto slávnosť rozvíja tajomstvo Eucharistie, ktorá sa síce slávi aj pri večernej omši na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, ale jej slávnostnosť je trochu zahalená kontextom začínajúceho sa veľkonočného trojdnia a následného Veľkého piatku, ktorý nadväzuje na slávenie večernej omše v tento deň.
 
Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína v Oltárnej sviatosti.
 
Tradícia procesií tak sprevádza aj jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno.
 
 
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi
 
 

Putovanie relikvií sv. Jána Nepomuckého a sv. Neita v našom dekanáte

 

          Jedna z duchovných aktivít pri oslave Jubilea 250 rokov Rožňavskej diecézy, je aj putovanie relikvií sv. Jána Nepomuckého a sv. Neita po farnostiach diecézy. 16. 04. prichádzajú do nášho dekanátu Dolný Novohrad. Ponúkam rozpis, kde nájdete, kedy budú relikvie v ktorej farnosti - v našej farnosti Lučenec-Rúbanisko budú 04. – 05. 05. 2026.

 

Fotogaléria:

Putovanie relikvií sv. Jána Nepomuckého a sv. Neita

 

Rozpis putovania relikvii Dolný Novohrad 26

 

Diecézne Večeradlo v Poltári

 

Diecézne večeradlo v Poltári

 

V sobotu 25. apríla 2026 sa vo Farskom kostole sv. Cyrila a Metoda v Poltári uskutočnilo Diecézne Večeradlo. Z našej farnosti bol bezplatný autobus pre záujemcov.

 

 

Fotogaléria (kliknuť na obrázok)

Diecézne večeradlo v Poltári

 

Jubilejný rok - ukončený,

odpustkový  Kostol  Krista Kráľa.

 

Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul (vincentíni) na Slovensku slávnostne ukončila jubilejný rok pri príležitosti 400. výročia svojho založenia (1625 – 2025).
 
Slávnostné ukončenie jubilea – „400 rokov služby - Jedno srdce pre núdznych“:
 
 
    Termín: 25. apríla 2026 (sobota) o 9:00 hod.
 
    Miesto: Kostol sv. Vincenta de Paul, Bratislava - Ružinov.
 
    Program: Stretnutie Vincentskej rodiny na Slovensku (zasvätené sestry, kňazi, laici) venované službe núdznym, seniorom, ťažko chorým a zomierajúcim, spojené s moderovanými diskusiami o dielach a charizme.
 

          Rok 2025 je významný pre Misijnú spoločnosť sv. Vincenta de Paul, ktorá si pripomína 400 rokov od svojho založenia. Vo farnosti Lučenec  -  Rúbanisko pôsobia dvaja kňazi a jeden rehoľný brat - vincentíni  - z tejto rehole. Pri tejto príležitosti Apoštolská penitenciária vydala dekrét o možnosti získania úplných odpustkov, ktoré sú znakom Božieho milosrdenstva a pozvaním k duchovnému obnoveniu.

_________________________________________________________________

 

         Veriaci môžu získať tieto odpustky za splnenia obvyklých podmienok: byť v stave posväcujúcej milosti, prijať Eucharistiu, pomodliť sa na úmysel Svätého Otca a zrieknuť sa akéhokoľvek hriechu. Okrem toho je potrebné vykonať dobrý skutok, ako napríklad návšteva kostola vincentskej rodiny a modlitba Otče náš, Vyznanie viery a invokácie k Panne Márii a svätému Vincentovi de Paul. Odpustky možno privlastniť aj dušiam zosnulých v očistci.  Využime túto príležitosť pri návšteve Kostola Krista Kráľa.

 

          Na odpustky nezostávajú zabudnutí ani chorí či starší ľudia, ktorí nemôžu opustiť svoj domov. Apoštolská penitenciária v Ríme im umožňuje duchovné spojenie prostredníctvom úprimnej túžby, ľútosti a snahy splniť predpísané podmienky v rámci svojich  možností. Jubilejný rok je tak nielen oslavou, ale aj šancou pre všetkých posilniť svoju vieru, obnoviť vzťah s Kristom a nasledovať príklad svätého Vincenta de Paul, ktorý celý svoj život zasvätil službe chudobným.  

 

           Jubileum prináša príležitosť na zamyslenie, modlitbu a skutky lásky, ktoré nás všetkých obohacujú, ak sa pre ne otvárame.  Každý prejav viery a lásky v tomto čase môže byť cestou k hlbšiemu spojeniu s Bohom a k posväcovaniu sveta. Nech tento výnimočný rok prináša duchovné ovocie v našom živote i v celom spoločenstve Cirkvi.

Augustín Slaninka, CM,  administrátor farnosti

 

 

Odpustky

 

 

Veľkonočný organový koncert a hudobný sprievod liturgie

 

01 02
03 04
 
          V nedeľu 12. apríla o 17:00 hod. sa v našom farskom kostole uskutočnil Veľkonočný organový koncert, na ktorom sa ako hlavný interpret predstavil rímskokatolícky kňaz a organista Marek Jamrich. Ako hudobný hosť podujatie obohatila svojím spevom sopranistka Mária Vlasatá. 
 
         Program koncertu pozostával z diel svetových majstrov (J. S. Bach, G. Fauré, M. Reger, C. Franck) a bol zavŕšený autorskou skladbou M. Jamricha Magnificat. Podujatie otvoril miestny správca farnosti, páter Augustín Slaninka, ktorý uviedol, že hoci náš nástroj nepatrí k najväčším, majstrovstvo interpreta dokázalo z jeho píšťal vyťažiť nečakaný hudobný rozmer, ktorý prítomných hlboko zasiahol. 
 
          Umelecký zážitok pokračoval aj počas svätej omše o 18:00 hod., kde Marek Jamrich sprevádzal liturgiu hrou na organe a spevom, pričom prítomných prekvapil vlastnými prelúdiami. Správca farnosti v závere vyjadril uznanie nad tým, ako umelec dokázal oživiť zvukové možnosti nášho nástroja a vytvoriť dôstojnú oslavu Kristovho zmŕtvychvstania.
 
Augustin Slaninka CM
 
 
 
 

Veľkonočná svieca a kríž v našom kostole

 

Veľkonočná svieca a kríž v našom kostole

 

         Súčasťou nášho tohtoročného Veľkonočného  pozdravu je aj obraz kríža. Nie je to však len estetická ozdoba či pozlátený symbol na stene. Je to realistické svedectvo o láske, ktorá nebola zadarmo. Tento kríž, ktorý bol  počas liturgických obradov Veľkého piatku v Lučenci na  Rúbanisku v Kostole Krista Kráľa odhalený a neskôr umiestnený v spovednici, nám má pripomínať cenu nášho odpustenia.

 

        Pohľad naň nám hovorí, že Boh nás miluje opravdivou láskou, ktorá bolí a niečo stojí. Nech je pre nás povzbudením, že Ježiš prešiel každou bolesťou, ktorou prechádzame my, a v každom okamihu kráča trpezlivo pri nás.

 

        Tento kríž, ktorý vidíte, je dielom mladého muža s obdivuhodným príbehom. Po svojom obrátení v Bratislave našiel nový domov v tichu nášho kraja pri Lučenci, na lazoch na Budinej. Vo svojom voľnom čase, popri stolárskej práci, vkladá svoju vieru do dreva a vytvára tieto realistické kríže. Jeho dielo nás pozýva k hlbšiemu vnímaniu sviatosti zmierenia. Keď tento kríž nájde svoje miesto v spovednici, bude nám pripomínať, že Božie milosrdenstvo nie je lacná milosť. Je to dar vybojovaný obetou. Nech vám pohľad naň pripomína, že vo svojich trápeniach nikdy nie ste sami.

 

          Tohtoročná veľkonočná svieca – PAŠKÁL  2026 – v Kostole Krista Kráľa  v Lučenci je originálna maľba kéntemplatívnych mníšok a zobrazuje stojaceho Vzkrieseného Krista v bielom rúchu. Pravou rukou žehná, zatiaľ čo ľavou drží otvorenú knihu. Na stránkach knihy čítame dve slová: "Ego sum", čo znamená "Ja som". Zo srdca Krista vychádza vetva viniča, ktorý vystupuje, aby objal kríž. Druhá vetva vzostupuje spod jeho nôh a zdobí základ sviece.

 

          Týmto obrazom predovšetkým ďakujeme Pánovi za dary udelené v jubilejnom roku 2025. Zároveň vyjadrujeme našu vieru, že Svätá Matka Cirkev, ktorá rastie prostredníctvom prijatého a udeleného odpustenia, prinesie a ponúka ovocie veľkonočného tajomstva celému svetu, ako spieva liturgia zasvätenia kostola:

          "Svätá Cirkev, vyvolená Pánova vinica, svojimi ratolesťami objíma celý svet a svoje výhonky upevnené na dreve kríža, čo ich nesie, dvíha do nebeského kráľovstva" (Veľká modlitba zasvätenia kostola).

 

          Vždy keď zapálime PAŠKÁL v našich kostoloch, Vzkriesený ponúkne svoje slovo, aby sa dal spoznať ako Ten, kto kráča na vodách smrti  a strachu (porov. Mt 14,27), ktorý sýti sebou (porov. Jn 6,35), ktorý osvetľuje (porov. Jn 8,12), ktorý dáva prístup svojmu stádu a vedie ho (porov. Jn 10,7.11), ktorý je večný život a daruje ho (porov. Jn 11,25), ktorý v sebe ponúka cestu pravdy (porov. Jn 14,6), pre každého, kto ho prosí.

 


 

 

přesný čas

Farnosť Mesto


Farnosť Lučenec-mesto

Daruj 2% dane

Adorácie v Kostole Krista Kráľa

Daruj  2% dane

JKS

JKS

Sväté písmo

SP

Liturgický kalendár

Zaujímavé odkazy

TOPlist

Designed by jakubecweb@gmail.com.